April 17, 2013

Tamara Pribišová: Psie tajomstvá


Sme pre nich jediné prístavy
Sme pre nich jediné útočisko
Sme jediní pre tých, ktorí sú nemí

Oni sú vodcovia slepých očí
Oni túžia po láske

No iba oni vedia
Ako to v tej láske naozaj chodí ...



Tamara Pribišová - 23 ročná študentka píšuca básne zostavené z rýmov aj nerýmov, ktoré dlho ukrývala v šuplíkoch a v duši. Okrem písania sa venuje fotografovaniu.

April 12, 2013

Tamara Pribišová: Báseň pre ľudí a psov


Stála tam s ním

Na hrane zabudnutých dní

Na papierovom námestí

V otrhaných šatách



Len ona a pes



Dúfali v lepší život

Ostatní ho mali



Aspoň naoko



Oni mali seba

A pohladením


Začali nový život




Tamara Pribišová - 23 ročná študentka píšuca básne zostavené z rýmov aj nerýmov, ktoré dlho ukrývala v šuplíkoch a v duši. Okrem písania sa venuje fotografovaniu.

Miroslav Kapusta: Za hrsť drobných


Keď sa pozriem do očí svojho psíka,
som schopný odpustiť každému – aj človeku!

*

Môj psík, Yorkie, nie je strachoprd, on je „šťastnoliz“.
Keď sa bojí, nevie mi zliezť síce z rúk,
ale od šťastia mi zlíže – celú tvár i krk.

*

Škoda, že pozdrav čuchom od prirodzenia,
len u psíkov pohoršenie nebudí,
častejšie by som tam i ja – chodil medzi ľudí!

*

Iba vtedy sa bude zemou raj zmietať
a láska nebude srieňou na nule,
keď sa ľudia navzájom budú milovať tak,
ako milujú svojich psíkov.
Len sa obávam, či by som si zvykol – žrať granule!

*

Čo majú spoločné pes a ryba?
– Ťažko ich dostať od kosti.

*

Kto nemal doma psíka, nevie čo je oddanosť,
ako nezištná láska sála.
Ej veru, neoklameš prírodu!
Moja žena sa totiž z môjho príchodu
ešte nikdy nepošťala!

*

Takmer som sa z chuti zasmial,
ženu chytil lásky ošiaľ.
„Daj mi pusu, ty môj zlatý!“ – o pusinku prosíka.
Obzriem sa... a to – od psíka!

*

Zdalo sa mi, že vidím psíka schúleného pri plote,
ale bolo to iba šťastie, ktoré si ma pomýlilo v krokoch
– po toľkých rokoch!




Miroslav Kapusta - banskobystrický poet, píšuci tiež aforizmy, epigramy, humoresky a haiku, ktorý v roku 2008, vo vydavateľstve TRIAN a.s., debutoval básnickou zbierkou TŔNE A LUPENE a je laureátom rôznych literárnych súťaží na Slovensku.K debutovej zbierke pribudli ďalšie dve: Iný už nebudem a Nulová gravitácia.

April 03, 2013

Silvia Bystričanová: Profesionál

Sedel za stolom celkom nehybne a mozog zamestnával sledovaním muchy na stene. Bol profesionál, ale tieto chvíle nikdy nemal rád a nebál sa priznať to ani pred majiteľmi svojich pacientov. Často prehlasoval, že sa mu bude ťažko umierať, lebo budú na neho čakať všetky zvieratá, ktoré počas veterinárnej praxe utratil.
Inokedy tichá nenápadná pani sa dnes zadúšala kvílivým plačom. Kŕčovito zvierala v náručí svojho miláčika  Benyho, ktorý v sebe nezaprel maltézskych predkov. Kvalitný pouličný výber génov sa podpísal  na jeho povahe, aj na hĺbavom pohľade, ktorý na ňom zbožňovala. Už nevládal skučať, už svoju milovanú pani len ticho prosil, aby mu dovolila odísť do psieho neba.
Doktor  vstal, mlčky jej  vzal z rúk ubolené telo psa plné nádorov a položil ho na vyšetrovací pult.
- Pani Sokolová, nechcete radšej počkať v čakární? – opýtal sa jej, aj keď tušil, čo mu odpovie.
-  Nie, chcem s ním byť dokonca, -  povedala a vložila si do dlane psiu labku.
Zavrela oči, aby si nepamätala moment,  ktorý jej vzal najvernejšieho spoločníka za posledných jedenásť rokov a len pevná ruka veterinára na jej pleci ju vytrhla zo spomienok. Po pár minútach bolo po všetkom.
-  O všetko sa postarám, ako som sľúbil, - súcitne sa pozrel na starú pani a pomohol jej do kabáta, ktorý jej bol odrazu akýsi veľký.
Od dverí sa naposledy pozrela na Benyho a ticho za sebou zavrela dvere. Nevládala povedať ďakujem...
Po niekoľkých týždňoch si už veterinár nepamätal meno psa, ktorého uspal a nebyť osudného stretnutia s mladou dievčinou, celkom by tento deň vytesnil z pamäte.
Práve odchádzal z ordinácie, keď sa s ňou zrazil vo dverách a ona na neho vysypala srdcervúci príbeh o tom, ako sa jej vplietol pod kolesá auta na parkovisku túlavý pes a ona ho takmer prešla. Hlas sa jej triasol a srdce veterinára mäklo. Pozval ju do ordinácie a starostlivo ošetril povrchovú ranu psa.
- Pán doktor, čo s ním teraz bude? – spýtavo sa pozrela na muža, ktorý túto situáciu nezažil prvýkrát.
-  Máme len dve možnosti, - zvraštil čelo. - Útulok, alebo si ho vezmete domov vy.
-  Keby som nežila v podnájme, tak si ho vezmem, ale ... – odmlčala sa a dúfala v tretiu možnosť.
Doktor pohladil ošetreného psa a ten ho vďačne olizol. V tom sa usmial, naťukal niečo v počítači, vložil zviera do prepravky, zobral zo skrinky reklamné vzorky krmív a ťahal dievčinu z ordinácie.
- Poďte, mám pre neho domov.
Auto zastalo pred starým domom na kraji mesta a s dievčinou za pätami vošiel do trávou prevoňaného dvora. Stlačil zvonček a ticho dúfal, že ho stará pani neodmietne. Otvorila a nechápavo sa pozerala na veterinára v spoločnosti mladej ženy.
- Dobrý deň, pani Sokolová, mohol by som vás s niekým zoznámiť? – otvoril prepravku a vybral z neho chlpatého tuláka. Viete, aby som vám to vysvetlil, ...
- Nič nehovorte, netreba, - usmiala sa na nich a vzala psa s vrtiacim chvostom do náručia. – Ďakujem, pán doktor.



Silvia Bystričanová, autorka pôvabnej knihy "Každý deň má niekto narodeniny." 

Narodila sa v znamení Vodnára a medzi jej obľúbené výroky patrí veta: "Najkrajšie veci v živote človek zažije, keď sa prestane báť."