Silvia Bystričanová: Profesionál

Sedel za stolom celkom nehybne a mozog zamestnával sledovaním muchy na stene. Bol profesionál, ale tieto chvíle nikdy nemal rád a nebál sa priznať to ani pred majiteľmi svojich pacientov. Často prehlasoval, že sa mu bude ťažko umierať, lebo budú na neho čakať všetky zvieratá, ktoré počas veterinárnej praxe utratil.

Inokedy tichá nenápadná pani sa dnes zadúšala kvílivým plačom. Kŕčovito zvierala v náručí svojho miláčika  Benyho, ktorý v sebe nezaprel maltézskych predkov. Kvalitný pouličný výber génov sa podpísal  na jeho povahe, aj na hĺbavom pohľade, ktorý na ňom zbožňovala. Už nevládal skučať, už svoju milovanú pani len ticho prosil, aby mu dovolila odísť do psieho neba.

Doktor  vstal, mlčky jej  vzal z rúk ubolené telo psa plné nádorov a položil ho na vyšetrovací pult.

- Pani Sokolová, nechcete radšej počkať v čakární? – opýtal sa jej, aj keď tušil, čo mu odpovie.
-  Nie, chcem s ním byť dokonca, -  povedala a vložila si do dlane psiu labku.

Zavrela oči, aby si nepamätala moment,  ktorý jej vzal najvernejšieho spoločníka za posledných jedenásť rokov a len pevná ruka veterinára na jej pleci ju vytrhla zo spomienok. Po pár minútach bolo po všetkom.

-  O všetko sa postarám, ako som sľúbil, - súcitne sa pozrel na starú pani a pomohol jej do kabáta, ktorý jej bol odrazu akýsi veľký.

Od dverí sa naposledy pozrela na Benyho a ticho za sebou zavrela dvere. Nevládala povedať ďakujem...

Po niekoľkých týždňoch si už veterinár nepamätal meno psa, ktorého uspal a nebyť osudného stretnutia s mladou dievčinou, celkom by tento deň vytesnil z pamäte.

Práve odchádzal z ordinácie, keď sa s ňou zrazil vo dverách a ona na neho vysypala srdcervúci príbeh o tom, ako sa jej vplietol pod kolesá auta na parkovisku túlavý pes a ona ho takmer prešla. Hlas sa jej triasol a srdce veterinára mäklo. Pozval ju do ordinácie a starostlivo ošetril povrchovú ranu psa.

- Pán doktor, čo s ním teraz bude? – spýtavo sa pozrela na muža, ktorý túto situáciu nezažil prvýkrát.
-  Máme len dve možnosti, - zvraštil čelo. - Útulok, alebo si ho vezmete domov vy.
-  Keby som nežila v podnájme, tak si ho vezmem, ale ... – odmlčala sa a dúfala v tretiu možnosť.

Doktor pohladil ošetreného psa a ten ho vďačne olizol. V tom sa usmial, naťukal niečo v počítači, vložil zviera do prepravky, zobral zo skrinky reklamné vzorky krmív a ťahal dievčinu z ordinácie.

- Poďte, mám pre neho domov.

Auto zastalo pred starým domom na kraji mesta a s dievčinou za pätami vošiel do trávou prevoňaného dvora. Stlačil zvonček a ticho dúfal, že ho stará pani neodmietne. Otvorila a nechápavo sa pozerala na veterinára v spoločnosti mladej ženy.

- Dobrý deň, pani Sokolová, mohol by som vás s niekým zoznámiť? – otvoril prepravku a vybral z neho chlpatého tuláka. Viete, aby som vám to vysvetlil, ...
- Nič nehovorte, netreba, - usmiala sa na nich a vzala psa s vrtiacim chvostom do náručia. – Ďakujem, pán doktor.

Silvia Bystričanová, autorka pôvabnej knihy "Každý deň má niekto narodeniny." 

Narodila sa v znamení Vodnára a medzi jej obľúbené výroky patrí veta: "Najkrajšie veci v živote človek zažije, keď sa prestane báť."