February 20, 2012

Tamara Tainová: Lara, Laruška

Chlapci sa poslednýkrát pozreli na miesto pod stromami, ktoré pozlátilo zapadajúce slnko, a vošli do domu. Mama práve kládla na stôl večeru, otec zamračene čítal noviny.
"Dokončili ste to?" spýtal sa otec vážne. Chlapci prikývli. Potom si všetci sadli k stolu a začali jesť. Vlastne, jedol len otec, chlapci nedokázali prehltnúť ani kúsok. Mama sa na nich súcitne zadívala a ukradomky si utrela slzy.
"Nemusíte jesť, keď nechcete," povedala a pozrela spýtavo na muža, akoby ho žiadala o súhlas.
"Tak dobre, môžete ísť do svojej izby," pridal sa otec a na tvári sa mu mihlo pohnutie. Chlapci so sklonenými hlavami odišli od stola. Starší Vojtech si ľahol na posteľ a zaboril tvár do vankúša. Mladší Radko sa postavil k obloku a zadíval sa na dvor. Ako keby čakal, že sa Lara odrazu vynorí spoza rohu a bafne čosi mohutným hlasom. Tak, ako každý večer, odkedy si ju priniesli...

Bola nedeľa, sviatočný deň. Aj chlapci boli oblečení sviatočne, hoci sedeli na bicykloch a ponáhľali sa po hradskej do susednej dediny. Cesta mierne stúpala a oni sa museli poriadne zaprieť do pedálov. Keď zosadli pred hľadaným domom, líca mali rozpálené od vetra aj vzrušenia. Na dvore im v ústrety vybehli dva mohutné psy.
„Nebojte sa, neublížia vám,“ upokojoval ich muž stojaci na priedomí, keď zazrel ako chlapci podvedome cúvli za bicykle. „Tak vy ste si prišli pre šteniatko? No poďte, ukážem vám ho.“
Spolu s mužom zašli za dom, kde sa vo veľkom koterci tlačilo k pletivu päť šteniatok. Pripomínali trojfarebné medvieďatá.
„Váš otec si vybral tohto, bude to krásny pes,“ vytiahol muž z koterca huňatý batôžtek. „Volá sa Lara,“ dodal a podal ho Radkovi. Šteňa bolo ťažké a mrvilo sa chlapcovi v rukách. Skôr, ako ho položil na zem, oblizlo mu nos. Cesta domov im trvala dlho, pretože šteňa striedavo viezli v košíku a striedavo nechali batoliť sa za nimi po vlastných.
„Poď, Lara, Laruška“ volali naň nežne.
Muž sa nemýlil, z Lary vyrástol nádherný pes. Keď sa postavila na zadné laby a predné si vyložila Radkovi na plecia, Radko mal čo robiť, aby sa mu pod ťarchou psa nepodlomili kolená. Otec ju dal starostlivo vycvičiť a chodil s ňou na všetky výstavy v republike. Po čase zdobilo poličku v obývacej miestnosti niekoľko vzácnych trofejí. Cez deň Lara behala po dvore, v noci spávala v obrovskej búde pri dome. Ráno trpezlivo čakávala pred dverami, kým niekto z domu nevyšiel a nepohladil ju.
V jeden deň Lara pred dverami nebola. Chlapci prehľadali dvor, kôlňu, celé okolie domu. Zašli aj do neďalekého poľa, vypytovali sa ľudí. Lara zmizla. Mama plakala, otec sa mračil.
„Niekto ju musel ukradnúť, bol to vzácny pes,“ šomral si otec pod nos. Radko pochybovačne krútil hlavou, Lara by s nikým nešla.
Prešlo niekoľko dní.
A potom sa v jedno ráno ozval z dvora mamin výkrik. Chlapci vybehli von a uvideli mamu, ako sa drží za ústa a ukazuje na ulicu. Po ulici sa potácavo vliekol zúbožený pes. Nohy sa mu podlamovali, hádzalo ho zo strany na stranu. Chlapci prestrašene bežali psovi na pomoc. Lara jemne pokývala chvostom, ako keby chcela povedať, že to zvládne, že sa nemusia báť, a namáhavo sa vliekla ďalej. Z posledných síl sa doplazila k trom bielym schodíkom vedúcim do domu, telo sa jej niekoľkokrát zachvelo a potom dodýchala.
Otec s chlapcami odniesli Laru k veterinárovi, aby určil príčinu smrti.
„Je to neuveriteľné, kam až môže zájsť ľudská zloba,“ krútil veterinár nechápavo hlavou. "Vaša Lara zomrela na kurióznu otravu - niekto jej dal zožrať veľkú vyprážanú špongiu. nedokázala to stráviť..." To, čo im veterinár nedokázal povedať, bolo, kto Laru odvliekol a kam, a prečo musela Lara tak nezmyselne zomrieť.
*
Radko si utrel mokré líca a zadíval sa znovu na dvor. Stromy pri dome boli mohutné a tmavé. Tam kdesi pod nimi ležal hrob, ktorý chlapci podvečer vykopali.
Čerstvú zem zdobila malá tabuľka, na ktorú Radko vyryl nožíkom štyri písmená.
LARA.






Tamara Tainová sa podujala bojovať proti nezmyselným konvenciám a predsudkom, no najmä proti krutosti a netolerancii v nás. Na svojom konte má tri knihy - Je to inak, mami... To prejde a Nemôžem ti povedať viac, ktorými potvrdzuje svoje predsavzatie otvárať témy, o ktorých sa v spoločnosti mlčí.
Tamara je zároveň autorkou tohto projektu.