O nič iné nešlo – vždy len o to isté, akoby podstatou života bolo iba ich zhŕňanie.Nie, nebol iný. Žil len pre ne a choval ju tiež iba pre ne. Nuž choval, ako choval.Možno, keď bola maličká. Vtedy sa o ňu ešte staral. V tom čase v ňom driemal kus človeka.
Jeden vrh za druhým a bieda, ktorú uňho trela, urobili svoje. Špina a chabý kus žvanca nepridali na jej zdraví, a Chovateľa šiel trafiť šľak! Dlane sa mu potili, čo dlane, ba aj rozzúrená tvár! Bolo po jeho snoch; po plánoch, ktoré s ňou mal.
„Prašina, takto ich prekazila! Čo s ňou? Čo?!“ hútal, ako by na nej ušetril. „Načo zbytočne kŕmiť doktora?!“ Z vrhu, ktorý mu viac už nemohla dať, nebude mať nič. „Počkaj! Veď ja ti ukážem!“ rozhodol sa. Zdrapil ju ako to najväčšie bremä a šup s ňou do luxusného auta.
Našli ju o dva dni – v jarku popri najrušnejšej z okresných ciest. Dehydrovanú a bezvládnu, s oslepenými očami, po ktorých zostali dve prázdne skrvavené jamky. Nedokázala stáť už ani na labkách.Niekto by povedal, že to boli šarvanci či akési decká. Ale iba ona vedela, že to spravil človek, ktorého oddane ľúbila.
A Chovateľ? Je slobodný a opäť má novú suku. Čistokrvnú a krásnu – má fajnovú snehobielu srsť, a... je kotná!
Obchod sa mu nanovo rozbieha...
Ava Eva - autorka citlivých poviedok a básní a tiež historických románov Izabela - Láskou spútaní,Izabela II. V tieni Notre Dame, ktoré vyšli aj v českom jazyku. Gratulujeme!
viem, že je to mnohokrát tak, ale číta sa to strašne smutne...
ReplyDeleteĎakujem, Tamarka.
ReplyDeleteKrátka, ale výstižná. Nanešťastie. Keď som čítala časť s vypálenými očami, spomenula som si na povinné čítanie a Jana Zápotočného. On tiež vypálil koňovi oči, ibaže jemu sa to vrátilo. Kto vie, či aj tohto pána raz osud "odmení" (a spolu s ním aj skutočných ľudí, ktorých predstavoval)
ReplyDeleteVerím v to, že každému sa raz všetko vráti.
ReplyDeleteĎakujem, Svetluška. :)