November 29, 2010

Svetluška: Dievča a pes

Ostré jesenné slnko zalialo park svojím zlatistým svitom, lúče svetla nepríjemne pichali do očí. Helena si nasadila slnečné okuliare, akoby chcela zahatať cestu dotieravým fotónom. Takto vyzbrojená vykročila do stredu parku smerom k svojej obľúbenej lavičke. Užívala si záplavu pestrofarebných listov všade naokolo. Stromy jej počas posledných dní vyčarovali zakaždým nové kulisy, uprostred ktorých sa vynárali obľúbení hrdinovia z kníh. Vždy ich tu vídala, kým sa jej štvornohý ochranca vyšantil v napadanom lístí.
Po chvíli dorazili do cieľa. Lavička bola na jej prekvapenie prázdna, čo bývalo o tomto čase raritou. Helena sa posadila a opäť pripomenula svojmu labradorovi, ako sa má správať, keď nebude na vôdzke. Len tak, pre istotu. Pozrel sa na ňu trochu vyčítavo, akoby ju chcel pokarhať, že mu neverí. Odopla karabínku. Pes radostne zavrtel chvostom a vybral sa na prieskum, aby skontroloval, či je všetko, ako má byť. Chvíľu ho pozorovala, potom jej pohľad upútala blížiaca sa osoba.
Bolo to dievča, asi v jej veku. Už zďaleka jej bolo sympatické - tiež malo na nose slnečné okuliare a po boku labradora. Zdalo sa, že majú namierené k nej. Helena od nich odtrhla zrak, hľadajúc dôverne známu psiu postavu. Zbadala ho poskakovať medzi stromami. Vtedy zacítila, ako sa lavička zachvela. Helena sa obzrela. Jej nádejná kamarátka spolu s chlpáčom sedela potichu pri nej. Pes si sadol z druhej strany lavičky, takže mu Helena videla iba hlavu a uši. Hneď ju zaujali psie oči - sršala z nich múdrosť a poslušnosť. Pohľadom zablúdila aj ku svojej spoločníčke, no nič nenasvedčovalo tomu, že by sa z nich mali v najbližších chvíľach stať kamarátky. Dievča sa celý čas rozprávalo so psom a ju vôbec nebrali do úvahy, akoby tam ani nebola. Nechápala to. Pohľad jej opäť spočinul na neznámom psovi. Keď sa mu lepšie prizrela, zbadala špeciálny postroj.
Helene zrazu všetko začalo dávať zmysel. Už sa nečudovala, prečo sa jej dievčina neprihovorila. Sedeli tam. Také rovnaké a zároveň tak odlišné. Tajné spoločné puto, o ktorom si Helena myslela, že ich spája, sa náhle rozplynulo ako obláčik dymu. Dva mladé životy, každý poznačený svojím osudom. Nemohla pochopiť, ako tam mohlo dievča len tak sedieť. Bez krivdy. Bez strápeného výzoru tváre. Veď malo oproti nej toľko nevýhod! Zrazu jej ho prišlo ľúto. Uvedomila si, o čo všetko ho osud ukrátil. Nemohlo sa tešiť zo všetkých tých farieb naokolo. Nikdy nevidelo dúhu. Netuší, ako vyzerajú jeho najbližší. Nepozná radosť z dobre nakresleného obrázku. Nikdy ho nebude môcť uchvátiť veľkoleposť hôr, ani stavieb.

Kým Helenina myseľ spracovávala všetky myšlienky, ktoré sa nezadržateľne vynárali v mozgu, jej spoločníčka nerušene škrabkala svojho sprievodcu. Dievča zaregistrovalo prítomnosť neznámej osoby, no na prvý pohľad sa v jeho správaní nič nezmenilo. Boli si cudzí. Nemalo záujem začínať konverzáciu. Veď ani nevedelo, kto sedí vedľa, a ako by malo svoju spoločníčku osloviť. Pán? Pani? Jeho pozornosť ešte chvíľu zamestnával chlpáč sediaci pri nohách, potom sa naplno oddalo vychutnávaniu posledných teplých lúčov.
Obrátilo hlavu k slnku a rozmýšľalo. Opäť si dobre uvedomovalo, ako sa jej život líši od životov ostatných „normálnych“ ľudí. Na um mu zišli všetky prekážky, ktoré muselo denno-denne prekonávať, no na druhej strane bolo vďačné za veľa iných vecí, v ktorých bolo oproti ostatným vo výhode. Nemuselo panikáriť, keď sa zrazu večer ocitlo v miestnosti bez prúdu. Tma mu nebola cudzia, veď v nej žilo od počiatku svojej existencie. Ľudí a ich podstatu poznalo lepšie, než ostatní. Nemohlo sa nechať oklamať pekným úsmevom, alebo značkovým oblečením. Ľudia sa mu predstavovali iba na základe svojich činov.

Pohltené vo vlastných myšlienkach, sedeli tam ešte hodnú chvíľu, až kým ich chladný vietor neodvial v ústrety ďalším dňom...

Svetluška - obyčajné dievča s neobyčajnými snami, ktorého mottom je výrok G. Rebuffata: "Aby človek dobre videl, nestačí otvoriť oči. Predovšetkým treba otvoriť srdce!"

3 comments:

  1. Karin01:05

    Páčila sa mi tvoja poviedka,precítená, tématicky originálna

    ReplyDelete
  2. Jara H. Bertolasi09:59

    Áno, súhlasím s Karin. Naozaj pekná

    ReplyDelete
  3. Svetluška18:05

    Ďakujem za pochvalu, moc si cením :)

    ReplyDelete