November 25, 2010

Ester Anaswah : Atosov exkrement a iné hovienka

Je nádherný letný deň, slniečko príjemne hreje a Ester sa v povznesenej nálade vyberie na prechádzku. Otvorí bránku a...
Dokelu! Tí psíčkari mi už fakt idú na nervy! Ako môžu vychovávať svoje deti, keď im chýbajú základné vedomosti o slušnosti? Nechajú vykadiť psa priamo pred mojou bránkou, nadáva Ester s nohou v psom hovienku. A keď už sa to stane, majú to predsa odpratať, ale čoby sa s tým oni špinili, že? Ešte som nevidela psíčkara s lopatkou a sáčkom v ruke, aby po svojom miláčikovi odpratal výkaly, šomre Ester. Iba ak v zahraničných filmoch. A potom sú psie hovienka všade kam sa pozriete. Bodaj by ten majiteľ stúpil do hovna iného psa, potom by si to možno uvedomil, alebo aj neuvedomil, skôr to druhé. Hlavne, že má psík posledný model čohosi, čo má byť akože kabátik, a na hlave ešte aj čiapočku, des! Kam tento svet speje? Ľudia, namiesto toho, aby sa starali o opustené deti, venujú sa opusteným zvieratám. Veď zviera je len zviera, ktoré podlieha zákonom prírody a ľudia by do toho nemali zasahovať. Príroda je múdrejšia ako človek, reguluje si všetko sama.
Ester má po nálade. Musí sa vrátiť domov a hodinu čistiť špinavú topánku. Zo smradu ju napína na zvracanie. Na žiadnu prechádzku už chuť nemá, raz za deň pucovať topánky od sračiek jej bohato stačí.
Uvarí si kávičku a sadne pred telku. Siestu si urobí radšej doma.
HAV, HAV, HAV...... zarezáva sa jej do uší hysterický štekot susedovho psa. Pozrie z balkóna, čo ho zas tak vytočilo, no, jasne, mačka sa pred ním producíruje ako manekýnka a provokuje ho, lebo vie, že cez plot na ňu nemôže skočiť. Keby štekal aspoň ako pes basom, ale jeho štekot pripomína rozčúleného kastráta a trhá uši.
Keď to susedových mačku prestane baviť, presunie sa do Esterinej záhrady, či v miske pred dverami na terasu nenájde nejakú dobrotu, ako zvyčajne. Miska je prázdna, z obeda tentoraz nič nezostalo. A tak mačka, domáhajúc sa žrádla a Esterinej pozornosti, zavesí sa všetkými štyrmi na sieťkové dvere, a chce si ich sama otvoriť. Mňaučaním vyčíta Ester, že ona si sedí v kresle a nevie, čo sa patrí. Čo nevidí, že ona má chuť driemkať v jej lone a Ester ju má škrabkať až do večera, tak ako inokedy?!
"Čo to robíš ty potvora?! Ideš z tých dverí!" skríkne na mačku Ester. "A just ti neotvorím, keď si taká drzá," dohovára jej.
Mačka sa presunie na okno, mysliac, že Ester prejde cez rozum a vlezie oknom. Ale okno je zatvorené, tak od jedu aspoň pozhadzuje z okna všetky kvetináče. V jej mačacom pohľade Ester číta, to máš za trest, že si mi tie dvere neotvorila. Ale o chvíľu sa príde pochváliť a udobriť s myšou v papuli.
Večer Ester sleduje svoj obľúbený Panelák a myslí na to, že sa do neho presťahuje naspäť. Tam mali susedia tiež psa, ale toho nepočula ako bol rok dlhý. Vtom začuje bzzz, bzzzz, nálet komárov. Pozrie na sieťkové dvere... Ja ju zabijem, hromží na mačku, síce sieťku neroztrhala, ale drápami uvoľnila cestu komárom a Ester môže kupovať za 150 eur nové dvere.
Kým ich vykynoží je polnoc a vyčerpaná si ľahne do postele. Len čo zaspí, hav, hav, hav, uškriekaný susedov psisko spustí obvyklý koncert a k nemu sa okamžite pridá celý dedinský psí zbor. Asi po polhodke psi stíchnu, ale ten susedov, čo vyzerá ako divé prasa, má výdrž. Šteká ďalšiu hodinu.
"Budeš ticho!" zakričí na neho Ester z balkóna. Pes začne havkať ešte viac. Chytí malý kamienok a hodí do plota, nech sa pes zľakne a zalezie. Hav, hav, hav, pridáva hlasné piskľavé repete. Ďalší kamienok letí do plota.
Zrazu sused vyletí z domu a zareve:
"Ja ten kameň trafím do teba!"
Namiesto toho, aby si utíšil psa, ešte je aj arogantný a lenivý psa vychovávať, znechutene si pomyslí Ester. Pes je celé dni zavretý v malej ohrádke, oddelenej od záhrady, aby im nešpinil v tráve a Ester nevidela suseda ani raz, žeby toho psa venčil. Ani sa tomu čoklovi nediví, že sa tam nudí, je nespokojný a potom celé dni a noci vyštekáva.

Po pol roku, nevyspatá a s nervami na konci, dostane Ester nápad. Kúpi si psa! Pes so psom sa lepšie dorozumie. A možno ho prešteká. A možno sused pochopí, keď bude štekať iný pes.
Napokon zašla do útulku. Bože, toľko zúbožených psíkov, až jej srdce zovrelo, hneď by si ich vzala domov všetkých.
Vyberie si týraného vlčiaka Atosa, jeho smutným očiam nevie odolať, akoby vraveli vezmi si ma, prosím, prosím.
Keď odchádza, jej pozornosť sa snaží upútať štekotom malý pudlík Ajka. Jeeej ten je ale roztomilý, to bude náš maznáčik do bytu, okamžite sa rozhodne. Majitelia ho priniesli naspäť do útulku po Vianociach, vraj ich syna prestal baviť po dvoch týždňoch a oni na neho nemajú čas.

Je krásny slnečný deň, Ester ide na prechádzku s Atosom, pes radostne šteká a pobehuje. Vtom sa vykadí pri nejakej bránke. Doprdele, sáčok s lopatkou som zabudla doma, uvedomí si Ester. Ale, však nevadí, povie si a rozhliadne sa okolo seba. Zbadá hovná iných psov, ktoré sú už v rozklade a zapáchajú. Atosov exkrement aspoň nesmrdí, nie je ako tie ostatné hovná, upokojí sa Ester a ďalej tuho premýšľa, aký kabátik kúpi Ajke na zimu, ten károvaný, či ten prúžkovaný?


Ester Anaswah - publicistka, účastníčka súťaží Poviedky o nevere a Mám talent, svojská autorka poviedok zameraných na vzťahy

5 comments:

  1. Jara H. Bertolasi18:06

    Ester,
    úúúžasné! Psychologia ako z učebnice.
    No a teraz ešte jednu o mačičke :)

    ReplyDelete
  2. nemozem si pomoct, Ester, ja som si predstavovala naozaj teba :)

    ReplyDelete
  3. ester19:48

    Tami, teraz neviem, akože ja som tá drzá mačka?)))

    ReplyDelete
  4. karin22:06

    Ester to bola autobiografia.Ozaj aký si kúpila prúžkovaný alebo károvaný :))))

    ReplyDelete
  5. Ester a vieš, že ma u Ester vôbec neudivilo, že samú seba utvrdila v tom, že Atosov exkrement vôbec nesmrdí??? :)))

    Páčilo sa mi to!

    ReplyDelete