- Je čas,- zaznel v dúhovom ovzduší jej sladký hlas.
- Anubiusove váhy sa vychýlili. Ľudské srdce stvrdlo, nemôžme dopustiť, aby zo sveta vymizla láska.-
- Myslíš, že je ešte čas s tým niečo urobiť?- Hlas Bastet nebol o nič menej očarujúci.
- Je pravda, že sme mohli zasiahnuť prv, než sa misky začali povážlivo chvieť.-
- Ako to chceš napraviť?-
Sakhmet sa ľúbezne usmiala, zodvihla ruku a mierila ňou pred seba, kým sa z hmly oddelila žiarivá energia. S úsmevom k nej vzhliadla.
- Pobežíš do celého sveta, do každého kúta všetkých krajín. Objavíš sa pri každom obydlí, nevynecháš ani chladné a nehostinné kraje. Tvojou úlohou nebude bojovať, budeš prebúdzať ľudské srdcia, pripomínať im ich prirodzenú náklonnosť, nehu a úctu akou od nepamäti sami vládneme. Neprestaneš ani keď ťa budú odháňať, neodídeš ani po tom, čo sa ich zlosť a nenávisť nasmerujú proti tebe. Použiješ všetky úskoky, využiješ svoju inteligenciu ukážeš im svoju užitočnosť, aby si si ich získala. Nasmeruješ ich duše k nekonečnému dobru a ja sa ti odvďačím. Nečakaj od nich za to prehnanú vďaku, ani kráľovské výhody.
Roztápať ľadové srdcia znamená priniesť obete, začínať neustále odznova, neúnavne sa vracať na začiatok.
Tisíckrát zahynieš strašnou smrťou, kým sa ti podarí pocítiť láskavé pohladenie, a keď sa ti bude zdať, že sa dobro začína valiť vesmírom budeš sa snažiť ešte viac.-
Mačacou dušou prenikalo každé slovo jej Bohyne.
- V deň, keď sa ti podarí rozdúchať nový plameň v ľudskom srdci Anubiova váha sa ustáli. Človek nájde svoje miesto v pokojnom náručí vesmíru zbavený strachu a ty sa vrátiš na nebeské lúky.-
Duša pocítila silné trhnutie, paniku, bolesť a strach.
Mrazivou nocou sa z krovia ozvalo tiché mraučanie. Kroky na hradskej stíchli. Dievčenská ruka sa vystrela, nahmatala v tme látkový chuchvalec a vytiahla ho za sprievodu mesačných lúčov. Rozbalila uzlík. Zakrútené v starej šatke sa mrvili tri drobné telíčka. Ten, kto ich sem položil si musel byť istý, že bez matkinho tepla, mlieka a lásky nemajú do druhého dňa šancu prežiť. Pocítila v hrudi príval nehy a privinula ich k sebe. Chránila krehké životy, akoby od nich závisel ten jej.
S úctou obrátila tvár k hviezdnej oblohe.
Bastet hľadela do spokojnej tváre svojej sestry.
Sakhmet priložila prsty pravej ruky k perám, pobozkala ich a sfúknutím poslala bozk ako požehnanie za svojimi vyslancami.
- Veľa šťastia, ľudia! Verím vo vaše srdcia!-

Jara H. Bertolasi spisovateľka a prekladateľka, autorka románu Nahí strážcovia raja. Okrem písania vlastných kníh sa venuje prekladaniu talianskych autorov.
naozaj tajomná a aj pekná myšlienka
ReplyDeleteZaujimavy pribeh. Po pravde som po prvom precitani mala v niektorych veciach chaos, ale to bude asi tym, ze nepoznam poriadne mytologiu :-P
ReplyDelete