November 22, 2012

Tamara Tainová: Pozor, zlý pes!

Na vychudnuté telo psa dopadla spŕška kameňov. Dina chňapla po jednej zo skál a tá prudko zazvonila o jej zuby.
"Trefa,“ ozval sa piskľavým hlasom vysoký chudý chlapec s pehavou tvárou a svetlozelenými očami, keď pes bolestne zvyl. „Teraz skús ty,“ posotil ku zhrdzavenému plotu malého chlapca a vložil mu do rúk skalu.
Malý netrafil.
„Babrák,“ zlostil sa Piskľavý a zodvihol zo zeme ďalší kameň. „Teraz niečo uvidíte,“ obrátil sa na skupinku detí a zaškeril sa. Neuvideli nič, pretože na konci ulice sa objavila potácajúca postava starého Krištofa.
„Padáme!“ zavelil Piskľavý a deti sa rozbehli popri záhradách z dosahu mužových nadávok a kalných očí.
Dina sa schúlila pri rozsušenej búde a nesmelo kývla chvostom. Tackajúce kroky zastali pri jej hlave. Ťažká topánka sa rozmáchla, muž zavrávoral. Dina sa prikrčila ešte viac.
„Čo sa bo-íš? Nič ti neu-robím,“ zabľabotal muž a obrátil sa k domu. Po ceste zakopol do plechovej misky a vylial z nej vodu. Keby bola Dina ľudskou bytosťou a čítala by Londonovho Bieleho tesáka, možno by sa v tej knihe spoznala a možno by dokonca prišla aj na to, že jej týranie má nejaký zmysel. Starý Krištof ju však nevychovával pre psie zápasy, nevychovával ju vôbec, ak sa za výchovu nepovažovali kopance, ktoré jej pravidelne uštedroval. Ale občas, občas, keď mu z hlavy vyšumel alkohol a jeho duše sa zmocnila nečakaná ľudskosť, podišiel k psovi a pohladil ho po hlave. "Si mi len na oštaru," hovorieval mu v takej chvíli a Dina od slasti prižmurovala oči a neodvážila sa ani pohnúť.
Dnes ju však nepohladil, odpotácal sa do domu a zvalil sa na starú zapáchajúcu posteľ. Bude tam ležať, kým nevytriezvie a možno aj dlhšie.
Dina sa priblížila k miske a snažila sa vysať jazykom aspoň tých pár kvapiek, ktoré zostali na jej povrchu. Neskôr, keď slnko nemilosrdne pripekalo na jej vychudnuté telo a zaschnutý koláč krvi na hlave, ozvalo sa z jej hrdla bolestné kňučanie.
Po mnohých hodinách kňučanie prestalo. Hrdlo aj jazyk jej opuchli od smädu a horúčavy a bokmi jej občas šklbol slabý kŕč.
Keď nasledujúce poobedie pribehla tlupa chlapcov ku Krištofovmu domu, za plotom uzrela nehybné telo.
"Zdochol, obluda... " povedal Piskľavý so zvrátenou ľútosťou, ktorá naznačovala, že mu nie je ľúto psa, ale zmarenej zábavky.
Malý si pritlačil tvár na plot a zvedavo hľadel na mŕtveho psa.
Dina ležala s jazykom zaseknutým medzi zubami pri búde, na ktorej sa belel kostrbatý nápis POZOR, ZLÝ PES!



Tamara Tainová sa podujala bojovať proti nezmyselným konvenciám a predsudkom, no najmä proti krutosti a netolerancii v nás. Na svojom konte má tri knihy - Je to inak, mami... To prejde a Nemôžem ti povedať viac, ktorými potvrdzuje svoje predsavzatie otvárať témy, o ktorých sa v spoločnosti mlčí.
Tamara je zároveň autorkou tohto projektu.

6 comments:

  1. Sofi Lu09:31

    rozmýšľam, kto asi vymyslel ten notoricky známy nápis na tabuľkách visiacich na mnohých plotoch či bránkach...

    ReplyDelete
  2. Tami, napísala si krátku, výstižnú, a tak silnú poviedku, pri ktorej som cítila, že je zlou karmou mnohých nemých pohľadov.

    ReplyDelete
  3. Ava, Ester mi bude vyčítať presne tú stručnosť, ale ja mám rada úderné veci.

    ReplyDelete
  4. Jara H. Bertolasi09:33

    Bolí ma srdce, keď čítam tvoju poviedku a tak to má asi byť. Toto má v človeku vyvolať, aby si uvedomil, kde robí chybu a napravil to.
    Je tam povedané všetko a viac.

    ReplyDelete
  5. Zuzana Šedá09:33

    Je to stručné, ale ako veľa si tým povedala! To vie málokto.Smutné a silné. Názov perfektný.

    ReplyDelete
  6. Mrazivý záver.. úderný

    ReplyDelete